Vianoce prišli skôr tento rok

Autor: Tomáš Valášek | 27.5.2020 o 15:27 | Karma článku: 3,28 | Prečítané:  480x

V záplave zlých správ pre slovenskú ekonomiku sa dnes objavila jedna dobrá. Európska komisia práve navrhla záchranný balík pre krajiny postihnuté koronakrízou. 

Je pekelne komplikovaný (11 iniciatív v troch pilieroch), ale tu je to podstatné: Slovensko dostane na roky 2021-2027 ešte viac peňazí od EÚ, ako dostávalo posledných sedem rokov. Budú rozložené tak, aby sa čo najviac minulo hneď v prvých rokoch – čiže ešte za tejto vlády. A členské krajiny budú mať na najbližších pár rokov ešte väčšiu voľnosť ako zvyčajne minúť tie peniaze tak, ako považujú za vhodné.

Tento záchranný balík môže byť obrovskou pomocou pri riešení krízy. Môže tiež naštartovať potrebné reformy. Alebo môže ešte viac skorumpovať Slovensko a zaťažiť budúcu generáciu dlhmi, ktoré nebude vedieť splatiť. Ktorá z týchto dvoch variant to bude, záleží v tomto momente len a len na nás.

Vysvetlím. Novinkou v návrhu EÚ je balík peňazí zvaný Next Generation EU („Budúca generácia EÚ“), vo výške 750 miliárd eur. Niečo bude vo forme pôžičiek, ale väčšina vo forme nevratných grantov. Slovensko z neho dostane zhruba 8 miliárd EUR – to je 8 percent nášho HDP (na porovnanie: HDP sa ide prepadnúť asi o 7% tento rok). Pripomínam, že tento záchranný balík je nad rámec tradičných eurofondov – tie budú k dispozícii naďalej, očakáva sa, v zhruba nezmenenej výške (doteraz to bolo cca. 20 miliárd na sedem rokov). Návrh Komisie ešte musí prejsť súhlasom všetkých členských krajín, ktoré môžu čísla trochu skresať. Ale už dnes je jasné, že nás čaká bezprecedentné navýšenie toku spoločných európskych peňazí smerom z EÚ na Slovensko.

Balík Next Generation EU je určený priamo na boj proti hospodárskej kríze. Preto ho majú členské krajiny vyčerpať rýchle, do roku 2024. To je mimoriadne tempo na štandardy eurofondov a bude to obzvlášť veľká výzva pre Slovensko. Sme takmer na konci toho súčasného rozpočtového obdobia 2014-2020, a ako krajina sme k marcu vyčerpali ledva 33 percent dostupnej pomoci (6,3 miliardy z celkových 19,3 miliárd euro), kvôli dezorganizovanosti, prebyrokratizovanosti a korupcii. Sme druhí najpomalší v EÚ, za nami je už len Chorvátsko. (Toto nie je kritika eurofondov, tie zlyhania sú na našej strane. EÚ viac-menej ponecháva na členské krajiny, aký mechanizmus distribuovania eurofondov si zvolia. Iným krajinám sa to darí robiť oveľa efektívnejšie, ako nám.)

Po novom by sme mali za dva roky prečerpať spolu asi 2 miliardy ročne iba z tohto nového záchranného balíka, popri odhadovanom ročnom dvojmiliardovom toku „tradičných“ eurofondov – čiže spolu asi 4 miliardy ročne. Pre slovenský systém, ktorý za predošlých vlád nezvládol spracovať ani miliardu ročne to bude bez zásadných zmien pohroma. Nová vláda vie, že máme problém, a už prijala zmeny na zjednodušenie čerpania eurofondov, ako napr. zavedenie „katalógových projektov“, čo zjednoduší proces žiadostí o eurofondy. Ale ani súčasní ministri neočakávali takéto navýšenie ročného toku. Bude sa treba zamyslieť, či doteraz prijaté opatrenia postačujú vzhľadom na dramatický nárast v objeme peňazí a očakávanom tempe čerpania.

Asi najväčšou otázkou pre Slovensko bude: čo s týmito peniazmi robiť? Niektoré časti balíka Next Generation EU sú jasne určené napríklad do zdravotníctva. Ale najväčší podiel – zhruba 200 miliárd z celkových 750 je určený na štrukturálne reformy. Od členských krajín sa očakáva, že vypracujú a Európskej komisii predložia národný plán pre obnovu hospodárstva. Túto úlohu nesmieme poňať formálne. Nebolo by väčšej chyby, ako využiť tieto prostriedky na zakonzervovanie súčasného slovenského hospodárskeho modelu.

Už pred príchodom konoravírusu sme vedeli, že máme problém, hneď viacero. Sme závislí na výrobe áut, ktorá dnes prechádza najväčšou zmenou od vynálezu spaľovacieho motora. Elektromobily budú ekologickejšie, ale budú tiež mechanicky jednoduchšie. Nebudú potrebovať tak veľa dodávateľov a subdodávateľov ako súčasné autá. A aj tí budú v budúcnosti čím ďalej tým menej pochádzať z krajín ako Slovensko, kde sa pracovná sila stáva pre automobilky príliš drahou.

Ak využijeme balík EÚ na zakonzervovanie súčasného hospodárskeho modelu, tak peniaze premrháme. Bolo by to ako investícia do parných strojov v čase, keď Gottlieb Daimler vyvinul štvortaktný motor: fajn na pár rokov, ale pohroma z dlhodobého hľadiska. Takže túto vládu čaká nie jedna, ale hneď dve veľké nové výzvy – nielen dramaticky zlepšiť čerpanie eurofondov, ale v najbližších mesiacoch predstaviť novú víziu pre hospodársku budúcnosť Slovenska, ktorú vieme aj s pomocou záchranného balíka realizovať. 

Slovensko dostalo nielen unikátnu príležitosť na reformu, ale aj unikátnu zodpovednosť voči budúcim generáciám. Tu narážam na spôsob, ako bude tento obrovský záchranný balík financovaný. Európska komisia si totiž celý objem ide požičať a členské štáty ho budú garantovať. Časť dlhu bude vyplatená uvalením nových daní a cla na hranici EÚ (napr. daň za plasty či európska daň na veľké digitálne spoločnosti podnikajúce v EÚ).  Európska komisia optimisticky odhaduje, že väčšina dlhu bude splatená touto cestou. To sa nezdá byť realistické. Odhady z príjmov napr. z plastovej či digitálnej dane sa pohybujú okolo 5-6 miliárd eur ročne. V hre sú aj iné, nové, dovozné clá či poplatky, ale ani tie nebudú záchranou, lebo ak budú príliš vysoko nastavené, odradia medzinárodné firmy od podnikania v Európskej únii.

Rozumnejšie by bolo predpokladať, že dane a clá zrejme nepostačia na splatenie celého zvažovaného záchranného balíka a nejaká časť dlhu  bude financovaná formou odvodov od členských krajín. Inými slovami, navýši sa náš “členský príspevok” do EÚ. Stále bude ešte pár rokov platiť, že z rozpočtu EÚ dostaneme oveľa viac, ako doňho prispievame. Ale to, že náš odvod sa navýši, sa zdá byť dnes už úplne jasné.

Európska komisia predpokladá, že pôžička bude splácaná 31 (!) rokov. To v praxi znamená, že peniaze, ktoré minie táto vláda, bude splácať nie ďalšia vláda, ale až ďalšia generácia Slovákov. Môj štvorročný syn bude mať 35 rokov, keď vrátime posledné euro.

Preto sa aj na túto pôžičku vzťahuje to isté pravidlo, ako na všetky medzigeneračné záväzky: že ak to má generácia po nás splácať, musia byť tie zdroje využité hlavne v jej prospech. To znamená nepremrhať ich na falošné výskumné projekty vyvolených ľudí blízkych vláde, ako to robila hlavne SNS, ale aj Smer. Väčšinu z eur, ktoré budeme mať v najbližších rokoch k dispozícii preto treba nasmerovať do transformácie našej ekonomiky tak, aby bola konkurencieschopná aj v 21.storočí. Aby bola založená na čistejších technológiách či produkovala nielen medzičlánky, ale aj konečné tovary s vysokou pridanou hodnotou.

To v prvom rade znamená, popri nevyhnutnom ozdravení verejných financií, investície do vzdelania či ozajstnej vedy, ale aj zásadného skvalitňovania ďalších služieb, ktoré náš štát dnes poskytuje (od infraštruktúry po digitalizáciu). Aby, keď už môj syn a iní v jeho veku dostanú účet za splatenie dlhu, bolo aj vďaka dnešným investíciám ich Slovensko ešte viac prosperujúcou a úspešnejšou krajinou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Som sama na päť detí, žijem z brigád a nemám nárok na pomoc

Päť príbehov slovenských jednorodičov.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Fico asi vie, prečo sa dištancuje od Bödöra

Azda sa to čoskoro dozvieme aj my.


Už ste čítali?